PRACIA TECHNIKA V ČESKOSLOVENSKU

29.05.2006 / BRANISLAV SOBINKOVIČ, ETREND 

Noví šéfovia dokážu prekvapiť. V januári vymenovanému riaditeľovi popradského Whirlpoolu Slovakia Eduardovi Horbaľovi sa to podarilo hneď po nástupe.

V jednom z prvých vystúpení pre médiá opisoval svoje priority. „Musíme sa zamerať hlavne na radikálne zvýšenie konkurencieschopnosti,“ povedal. Znamená to, že fabrika, ktorá patrí k pilierom ekonomiky pod Tatrami, má problémy?

E. Horbaľ na vlastných slovách trvá aj po niekoľkých mesiacoch. Situáciu vo Whirlpoole za dramatickú nepovažuje. Čo mu v jeho prevádzkach chýba, sú nové manažérske trendy, ktoré prinášajú vyššiu produktivitu.

No je presvedčený, že po ich zavedení a konsolidácii vnútorných pomerov si popradský závod udrží pozíciu európskeho koncernového lídra vo výrobe práčok. A prevezme aj vývoj nových produktov.

Whirlpool prišiel na Slovensko začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia. Výrobu najprv rozbehol v spoločnom podniku s miestnym Tatramatom, za rok vyprodukoval necelých stotisíc práčok. Postupne sa osamostatnil a produkciu zvyšoval.

V roku 2000 opustilo popradské linky vyše milióna práčok. Ďalšie zdvojnásobenie výroby prišlo do troch rokov, ustálila sa na vlaňajších dvoch miliónoch.

Firma začínala so spredu plnenými práčkami, teraz produkuje aj také, do ktorých gazdinky dávajú špinavú bielizeň zvrchu, i zabudované.

Počet zamestnancov sa ustálil na dnešných zhruba 1 200. Nielen im dala výroba práčok živobytie. Nové pracovné miesta postupne vytvárali subdodávatelia.

Na jednej strane strategickí partneri koncernu, ktorí časť výrob presúvali na Slovensko, aby mohli dodávať popradskej prevádzke. Na druhej domáce firmy, čo rástli spolu s podtatranským závodom. Teraz zamestnávajú slovenskí kooperanti Whirlpoolu okolo osemsto ľudí.

„Počas môjho pôsobenia sme sa sústredili hlavne na rast fabriky. Preto nebol čas na jej reorganizáciu,“ reaguje bývalý taliansky riaditeľ popradského závodu Errico Biondi na tvrdenia nástupcu, že fabrika musí zvýšiť konkurencieschopnosť. E. Horbaľ mu dáva za pravdu.

A dodáva, že v časoch, keď Whirlpool v Poprade začínal, bola situácia na trhu iná ako dnes. Koncern musel tvrdšie bojovať so západoeurópskymi prevádzkami konkurentov. Presúval na Slovensko technológie z dcérskych firiem a sústreďoval sa na to, aby nová fabrika rýchlo rástla a dokázala vyrábať v rovnakej kvalite ako sesterské prevádzky na Západe.

„Podarilo sa. Dokonca nad očakávania, lebo pri transfere technológií sme dokázali zdokonaľovať výrobný proces,“ dodáva E. Horbaľ. V súčasnosti už nie je téma len množstvo a kvalita, ale aj efektivita prevádzky.

Lebo aj konkurenti Whirlpoolu postupne presúvali technológie do východnej Európy či Turecka. Počiatočná výhoda Slovenska, teda nízke výrobné náklady, prestala hrať rozhodujúcu úlohu.

Podľa vzoru Vroclavi. 

E. Horbaľ: Vo fabrike chýbali nové manažérske trendy, ktoré prinášajú vyššiu produktivitu.

E. Horbaľ na otázku TRENDU, či mal po príchode do Popradu pocit, že fabrika bola po manažérskej stránke zanedbaná a zaspala dobu, krútil hlavou. No priznal, že mu chýbali moderné trendy v riadení.

Tento pohľad mohol mať preto, že prišiel z iného prostredia. Profesionálnu kariéru síce začínal v popradskom závode Whirlpoolu, no po čase odišiel pracovať do talianskej centrály. Odtiaľ zamieril do poľskej Vroclavi, kde bol členom tímu rozbiehajúceho novú prevádzku na výrobu umývačiek riadu.

Pri tom sa najnovšie metódy riadenia používali a E. Horbaľ po príchode na Slovensko cítil rozdiel, ktorý hovoril v neprospech popradského závodu. Prejavoval sa predovšetkým v nižšej produktivite práce. Je presvedčený, že je len otázka času, keď budú obe prevádzky fungovať na porovnateľnej úrovni.

Do podrobného vyrátavania vecí, ktoré plánuje v Poprade meniť, sa nový šéf nepúšťa. Za najdôležitejšie považuje zefektíviť všetky výrobné procesy. Ako príklad spomína organizáciu práce pri výrobných linkách.

Ich personál doteraz strácal zbytočne veľa času, lebo nemal dostatočné informácie, čo bude vyrábať a aké komponenty bude potrebovať. Tak vznikali prestoje jednak preto, že robotníci museli tieto informácie zisťovať a navyše si aj sami odbiehavať po materiály, ktoré potrebovali na výrobu.

Teraz každý z nich dostane v reálnom čase to, čo na prácu potrebuje. Zároveň ľudia pri výrobných linkách nemusia strácať čas kontrolou spracovávaných komponetov, pretože to za nich robia iní.

„Tlak na produktivitu nie je o tom, aby sa nad človekom niekto stál a sekíroval ho,“ zdôrazňuje E. Horbaľ. Dúfa, že v Poprade zavládne taká atmosféra ako vo Vorclavi, kde zamestnanci zvyšovali produktivitu bez toho, aby si to uvedomovali.

Šanca vo vývoji.

Už v minulých rokoch Whirlpool v Poprade avizoval hromadné prepúšťanie. Výpovede dával aj vlani. Týkali sa zhruba dvoch stoviek ľudí. Časť z nich prijal po niekoľkých mesiacoch naspäť. Ale už len na dobu určitú. E. Horbaľ tieto opatrenia vysvetľuje sezónnym charakterom výroby.

Na jar má útlm a až koncom leta a začiatkom jesene sa začína rozbiehať na vyššie obrátky. Preto si časť ľudí, ktorá pracuje vo Whirlpoole, musí na dočasnú stratu zamestnania zvyknúť. A môže to byť ešte vážnejšie. Ani tlak na efektivitu výroby a zvyšovanie produktivity práce nemusí zažehnať hrozbu, že Whirlpool nakoniec aj tak výrobu z Popradu presunie.

Príkladom sú investori, ktorí prevádzky už zo Slovenska stiahli alebo o ich premiestnení do nákladovo lacnejších krajín uvažujú. Túto hrozbu si uvedomuje aj E. Horbaľ. No momentálne ju nepovažuje za aktuálnu.

„Z dlhodobého pohľadu sa to vylúčiť nedá,“ uznáva. Podľa neho je momentálne dôležité doviesť závod do čo najlepšieho stavu a dokázať, že voľba Whirlpoolu prísť na Slovensko bola správna.

Koncern vyrába v Európe práčky aj v Nemecku a Taliansku. No popradská fabrika je z pohľadu produkcie a zamestnanosti na kontinente najväčšia. V najbližších rokoch nebude len výrobným závodom, ale postupne sa podľa jej riaditeľa zmení na technologické centrum vývoja.

Ten čiastočne už v Poprade funguje vyše štrnásť rokov ako sesterská prevádzka hlavného vývojového centra práčok, ktoré má koncern v Nemecku. V najbližších rokoch by sa malo na vývoji práčok podieľať čoraz viac ľudí z Popradu.

Taliani pod Tatrami

Errico Biondi ostáva pod Tatrami aj po odchode zo šéfovskej stoličky popradského závodu Whirlpoolu. Na severovýchode Slovenska sa mu zapáčilo. Usadil sa v Poprade a v podtatranskej Novej Lesnej prevádzkuje vlastný penzión. Navyše láka do regiónu zahraničných podnikateľov. Plní nimi vznikajúci priemyselný park v Poprade, ktorého vlajkovou loďou sa stala spoločnosť GGP Slovakia. Jej majitelia pochádzajú z Talianska a to, že do Popradu trafili, je práca bývalého riaditeľa slovenského Whirlpoolu.

Pozná sa s viceprezidentom talianskej spoločnosti Global Garden Products, ktorá je najväčším európskym výrobcom kosačiek. Keď ho E. Biondi počul hovoriť o plánoch firmy investovať mimo Apeninského polostrova, poradil mu Slovensko. Vedenie firmy navštívilo Poprad, potom si išlo pozrieť podmienky v Česku a aj Poľsku.

No nakoniec sa Taliani vrátili na Slovensko a rozhodli sa, že závod postavia v priemyselnom parku Poprad-Matejovce. Ich novozaložená slovenská dcéra GPP Slovakia si od mesta prenajala pozemok, ktorý môže po 15 rokoch kúpiť.

Jej výrobná hala je tesne pred dokončením, v júli sa v nej budú montovať technológie a v septembri začnú vyrábať. Prácu v nej nájde v prvej fáze 250 ľudí a do dvoch rokov by sa ich počet mal rozšíriť o ďalšiu stovku.

„Prví zamestnanci už chodia na zácvik do Talianska,“ hovorí E. Biondi, ktorý bude závodu v Poprade šéfovať. A dodáva, že to nie je jediná paralela s príbehom Whirlpoolu. Aj tento nový investor naštartuje na východe Slovenska ďalšie firmy. Dve, ktoré budú dodávať plasty, sú isté. Jednu – RBS Tatry – vlastní práve E. Biondi.

Už kúpila parcelu v Spišskej Novej Vsi, kde postaví závod na výrobu plastov. Zamestnať by mala okolo 50 ľudí. Ďalšia – LPH Vranov zriadi prevádzku v popradskom priemyselnom parku. Plasty, ktoré v nej vyrobí, bude dodávať okrem GGP Slovakia aj Whirlpoolu. E. Biondi predpokladá, že v Poprade sa postupne usadia aj firmy, ktoré pre vznikajúceho producenta kosačiek budú jeho výrobky lakovať a starať sa o logistiku.